Každý začína s papričkami po svojom. Na chillifóre, ktoré navštevujem je plno príbehov o tom ako niekomu niekto daroval pár papričiek a už bol v tom až po uši.
Ja som sa k papričkám dostal tak, že vo všeobecnosti rád pestujem akékoľvek rastliny, takže bolo len otázkou času, kedy prídu na rad papričky. Bývam v chladnom regióne v 500 metroch nadmorskej výšky, čo je absolútne nevhodná lokalita na pestovanie paprík, takže aj prvé pokusy boli biedne. Až keď som začal nastielať zeminu okolo paprík čiernou, netkanou textíliou a igelitom, čo spôsobuje vyššiu teplotu v oblasti koreňov, tak sa začalo dariť a rozbehol som pestovanie paprík v trošku väčšom merítku.
Okrem samotného pestovania sa na amatérskej úrovni venujem aj kríženiu paprík. Už mám na svojom konte pár celkom vydarených krížencov. Zatiaľ ešte nie sú geneticky ustálené, takže sa ešte nedá hovoriť o plnohodnotných odrodách, ale aj to časom bude.
No a keď už raz človek tie papričky dopestuje, tak je škoda ich vyhodiť a tak ich potom začne jesť a začnú mu chutiť až sa z toho napokon stane závislosť.
Papričkám môžem ďakovať aj za dobré zdravie. Kapsaicín zabíja baktérie a vírusy. Je telu prospešný. Zlepšuje trávenie, odbúrava prebytočný, telesný tuk. Keď som bol mladší, tak som bol každú chvíľu nachladnutý. Aj niekoľko krát za zimu. Odkedy sa otužujem každodennou, rannou, ľadovou sprchou a pojedaním pálivých papričiek počas dňa, tak sa cítim fit a žiadne nachladnutie si na mňa netrúfne. Aj teraz v tomto momente v izbe kde sedím pri počítači mám len 10°C, pretože tu nemám radiátor a je mi úplne parádne a vôbec mi nie je zima. Kedysi dávnejšie by som túto nízku teplotu nevydržal, ale teraz som úplne v pohode. No proste: "The cold never bothered me anyway!"
Hehe... a zase sme u tej Elsy.
